Tak. Dnes sa mi zase podarilo vyhrať nad tým protivným budíkom. Síce je to pomôcka, ktorú vymysleli pre osamelých nepočujúcich, ale nie je to nič príjemné. Funguje to tak, že keď sa ručičky budíka dostanú na pozíciu, ktorú ste nastavili, aby ste nezaspali, budík dá pokyn takej potvorskej vecičke, ktorú máte pod matracom postele a celá posteľ aj s vami začne vibrovať, že by to zobudilo aj mŕtveho. Vrčanie v sekundových intervaloch je také neznesiteľné, že ja som bola schopná ten budík využiť len dvakrát a potom sa u mňa vytvoril taký Pavlovov reflex, že radšej sa zobudím skôr, ako ma to drnčanie brutálne vytrhne zo sna. Je to síce na úkor kvality spánku, večer si líham s vedomím, že musím nad tým budíkom silou vôle vyhrať, ale potom ráno víťazoslávne vypnem to vibrujúce čudo skôr, ako stihne narobiť paseku na mojej duševnej pohode. Veľakrát ma napadlo, ako vnímajú počujúci drnčanie budíka a došla som k názoru, že asi tak isto. Samozrejme, počujúci si môžu aj ináč zabezpečiť budenie, napríklad si nastaviť príjemnú melódiu a tak si určite skvalitniť štart do nového dňa. Ale toto teraz neriešim.